ikoktejl

Archiv vydání magazínu Koktejl

ŽIVOT SIBIŘSKÉHO TYGRA

Chladnou januárovou nocou, keď od mrazu praskajú stromy a aj najprudšie bystriny zastavuje mráz, sa po lesnej cestičke túlajú dve hladné tigríčatá. Ledva sa im vyplnilo päť mesiacov a už veľmi dávno nejedli. Tigríčatá hľadali svoju mať, ktorá odišla za potravou a viac sa ku nim nevrátila. Dlho čakali v tej rokline, kde im mať prikázala čakať. No hlad ich prinútil odísť a hľadať matku. Teraz sa motajú po chodníčku, sami nevediac kam. Je veľmi krutá a smutná sibírska zima. Ani nie dvadsať kilometrov od toho miesta sa odohráva rovnaká dráma. Prešlo ešte zopár dní tak mrazivých, že len niektorým sobom nebolo zima, a osud oba páry malinkých tigrov spojil.

Neprešiel ďalší týždeň a zo štyroch tigrov ostali dva, krutým osudom spojení naveky. Kučer a Ňurka. O nich rozpráva tento mystický príbeh, ktorý končí skutočnosťou?




. . . . .


Je leto v hlbokom ussurijskom lese, v ríši, nad ktorou visia mraky a myšlienky. Poznanie naplňuje jediné slovo, ktoré starý Udege, muž hôr, vyslovuje. Amba. To slovo je rovnako staré ako korene jeho predkov, a bol to tiger, ktorého odveky označovalo. Nad troma pútnikmi divočinou sa rozprestrela koruna ohromného korkovníka a tam, hlboko pod ňou, v húštine čertovho koreňa, ležia pútnici, unavení mesiacmi poznávania.

Starec chvíľu váha a potom do ohňa horiaceho už takmer celú noc hádže zväzok neurčitej hmoty. Spolu s rytmickou predstavou dravca sa odohráva každodenná dráma prežitia: motýľ je lovený sovou, leopard loví srncov medzi dňom a nocou. Potom ten starec, zahalený vo vlastnom tieni, rozpráva príbeh, a aj keď nerozumieme ani slovo, obaja chápeme, o čom rozpráva. Rozpráva príbeh nášho poznávania, príbeh, ktorý sa začal takto, mrazivo.

Tajga svedomito dohliadala, ako sa jej vyslabnuté deti menia na krásnych a silných tigrov. Tešila ju predstava, že v nej môžu žiť po mnoho rokov, ak si to zaslúžia.


Už po pár mesiacoch sa Kučer so svojou váhou 230 kilogramov skutočne nemusí báť nijakého stvorenia v lese, zaujíma sa o všetky tvory, ktoré by ho mohli zaujať. Ňurka si zachováva svoje mačacie navyky a nerobí ani jeden zbytočný pohyb, pričom ale nikdy nestráca ostražitosť.

Jej zrak je mimoriadny, môže pozorovať zvieratá až na tristo metrov a taktiež odhadnúť, čo zviera robí. To je dôležité, najmä ak sa zviera, napríklad jeleň, zmení na korisť.

Teraz však oddychuje, a to robí veľkú časť dňa, od 18 do 20 hodín. Aj tak sa ale oddych často strieda s neveľkými premiestneniami z miesta na miesto alebo otáčaním sa z boku na bok. Veľmi rada spí na chrbte ako Kučer. Ten obyčajne leží na chrbte a jednou alebo oboma labami sa opiera o strom, kvôli zachovaniu rovnováhy. Takúto polohu vytvára nezávisle od ročného obdobia. Hlavne aby bol tiger dobre najedený. Keď sú podmienky tigra komfortné, je spokojný a lenivý. Keď je hladný, jeho aktivita rastie.

Všeobecne sú tigre dostatočne spoločenské a láskavé. Pri stretnutí sa obtierajú papulami a potichu pradú a to je znak mierovej nálady. Ak zasipia, blízko sa nepribližujú. Je to signál nepristupovať ku kontaktu.

Akonáhle sa tigre dostali do kontaktu s novým prostredím, začali ho aktívne pozorovať a zanechávať pachové a vizuálne značky. V novom lese sa vyfarbil hlavne Kučer. Hneď na začiatku nahrnul kopu lístia, a zanechal na nej svoj trus. Hneď potom však vstal a obdral kôru vo výške 2 metre 20 centimetrov, čo vyznelo oveľa dôstojnejšie ako predošlé aktivity. Po určitom čase u tigrov vznikol skutočný revír, na ktorom označovali vždy určité stromy. Vybrané stromy polievali akoby rozprašovačom exkrementom pri análnej žľazy. Po určitom čase sa na stromoch objavili tmavé mastné fľaky dobre viditeľné z diaľky, pričom samec označuje teritórium oveľa častejšie ako samica. Takisto si tigre vytvorili vlastné chodníčky, predovšetkým využívajúc cestičky zvere.

Keď tigre dorástli do troch rokov, prešiel u nich prvý raz rozmnožovací cyklus.

Iniciatíva k páreniu vzišla od samičky. Trie sa o Kučera ústami a láskavo sa mu prihovára. Milujú sa ale 10 sekúnd. Potom samica s revom vyskakuje na samca, ktorý sa rýchlo vzďaľuje. Ňurka sa blažene hrá na zemi a oddychuje. Toto sa môže opakovať aj osemkrát do hodiny. Po dvoch hodinách samec spí ako zabitý, zatiaľčo samička sa oblizuje a hrá sa so snehom. Aj tak boli tigre priveľmi mladé, a párenie sa ukázalo byť neproduktívnym. Opakované párenie prešlo až v ďalšom roku a opakovalo sa ešte raz v ma rci toho istého roku. Posledné párenie sa ukázalo byť úspešným a 13. júla Ňurka porodila dve tigríčata. Tigre sa rodili slabé a mať ich nemohla kŕmiť svojim mliekom, keďže ho nemala. Ňurka takmer nejavila záujem o tigriat, pričom materinský inštinkt u nej zjavne chýbal. Odráža sa tu ťažké detstvo, alebo je Ňurka ešte mladá?

Obyčajne samička oblizuje bradavky, aby ich mláďatá ľahšie mohli nájsť, ale u Ňurky sú bradavky ešte nepripravené a mliečne žľazy nevyvinuté. Po dvoch dňoch začali tygríky kričať, privolávajúc matku. Na štvrtý deň vyliezli z hniezda. Tigre však boli pre matku cudzími. Tieto prvorodené nemajú v prírode miesto, a umierajú.

Už o rok neskôr, presne 20. 7. 1996, sa však opäť narodili mláďatá, tri tigríky. Už v prvých dňoch sme trochu s obavami sledovali, ako sa samec zaujíma o mláďatá. Veď vraví sa, že samec mláďatá zabíja. Ňurka sa pri jeho priblížení stavala do cesty, akoby ochraňujúc mladé. Kučer ale nijakú agresivitu neprejavoval. Ňurka kojila mláďatá svojim mliekom, a všetku starostlivosť vzala na seba. My sme sa príliš báli pozorovať prvé štádia rozvitia tigriat, veď dodnes s najväčšou horkosťou spomíname, ako dopa dli prvé mláďatá. A tak sme sa o detaile, ktorý je samček, a kto je samička, dozvedeli až po mnohých mesiacoch.

Prvý týždeň sa Ňurka takmer od mláďat nevzďaľovala. Jej novonarodený syn je beťár a ona sa neustále obzerá, zdvíhajúc hlavu. Kučer, otec, spí tvrdo, periodicky buď dvíha hlavu a obzerá sa, alebo jednoducho otvára oči a pozerá, neobracajúc hlavu. Tigre rastú rýchlo a vyrastajú z nich malí divoši. Už po ôsmych dňoch sa začali ukazovať z hniezda. Trochu neskôr začínajú všade nasledovať matku, učia sa v lesu. Už v prvých sekundách sa mladé tigre diabolsky skrývajú, využívajúc najmenšie nerovnosti lesa, najmenšiu haluz alebo veľký kameň. Zbadať ich je vecou šťastia. Jedine matka nám ukazovala, kde sa tiger skrýva.

S príchodom jesene listy zožltli a na tomto pozadí objaviť tigrov sa stalo úplne nemožným, pokiaľ sa nezačali hrať.


Zima priniesla tigrom veľké problémy. Mäso okamžite zamŕza, a tak ho bolo potrebné hneď po ukoristení matkou zožrať. Matka to robila veľmi rafinovane. Vzala mäso a na pol ceste ku mláďatám ho vyložila na zem, tichúčko mniavkajúc. Tigriatá smelo pribiehali a odoberali svoj diel. Treba povedať, že samec toleroval mláďatá a dokonca im dovolil hrať sa s jeho ohromným chvostom a žuvať uši.

Zvieratá mali pravidelne postarané o krm, obyčajne lovili jeleňov sika alebo srny. Dospeláci už púšťali detí ku potrave, kde sa mláďatá kŕmili samé. Čím bolo zviera väčšie, tým spokojnejšie boli tigrence okolo neho, nemuseli sa báť, že by na nich nezvýšilo.

Medzičasom napadol sneh a prišiel čas naučiť sa loviť samostatne. Nedýchajúc, ostražito sa mláďatá približujú k mladému diviakovi, nevediac čo robiť ďalej. Toto napätie trvá až nepochopiteľne dlho. Mať všetko pozoruje opodiaľ a veľmi sa obáva. Potom v nulovom čase akoby prelietla vzdialenosť, ktorá ju oddeľovala od diviačka, hypnotizujúc tým pohybom nielen korisť, ale aj mladé tigre s napätím vyčkávajúce, čo sa bude diať.

Potom opatrne pridávila jednou labou sviňu, a hneď ju pustila. Ňurka takto ukázala deťom, čo majú robiť. Potom tigrence začali tiež napádať na sviňu, ale síl majú ešte málo. Ňurka stále stála blízko a dávala pozor, aby sa mláďatám nič nestalo. Tigratá si nakoniec so sviňou poradili, a hneď sa aj začali vadiť, komu patrí, ťahajúc korisť každý na svoju stranu. Nakoniec ustali a spokojne sa najedli. Ňurka sa im do vecí nestarala a až neskôr, keď sa mláďatá unavené ťažkou prácou nepozerajú, dojedla zvyš ky potravy.

Takto prešla prvá zima. Tigrence rástli. Už z obtiažou ich bolo možné rozoznať od matere.

Presne na prvé narodeniny si prvorodený chlapec už sám ulovil korisť, dospelého jeleňa siku. To je dôležitý moment v jeho živote. Dorástol na dospelého tigra, ktorý je schopný postarať sa sám o seba.

O niekoľko dní sme boli svedkami neuveriteľnej príhody. Cez les beží jeleň a nevšíma si na zemi ležiace mláďa. Keď jeleň zbadal tigra, bolo už neskoro. Predsa sa však ešte pokúsil o útek, a vo vysokánskom skoku preskakuje tigra. Ten sa v okamihu, lepšie povedané v jeho zlomku, vymršťuje kolmo nahor, a lov je ukončený. Lov je krásny, tichý a rýchly, bez krvi. Tiger je súcitný voči svojej koristi. Každý, kto mal možnosť pozorovať lov tigra, aj keď nás nie je mnoho, nám dá za pravdu, že človek pritom n ecíti žiaľ ani podobné ľudské emócie s lovenou korisťou. Akoby sa sám stáva súčasťou toho hazardu, a niekedy z toho môže odísť aj živý. V nijakom prípade však výsledok tejto večnej hry lesa nemôže ovplyvniť.

Tiger môže zjesť ohromné množstvo mäsa, v extrémnych prípadoch aj 50 kilogramov za deň. Po takomto výkone sa však ani nesnaží byť aktívnym. Počas ďalšieho týždňa môže uloviť nanajvýš ak korisť, ktorá sa sama objaví v jeho blízkosti. Obyčajne však v priemere zje asi 5 kilogramov, a nikdy nezabíja zviera, ak nie je hladný.

Tiger je pomaly a akurátne, takmer nenechávajúc stopy krvi. Po jedle dôkladne čistí svoju srsť jazykom, najmä samička. Jazyk má až neuveriteľne drsný, veď s ním môže očistiť kosť od mäsa. Preto je srsť samičky po čistení vždy až striebristo čistá, prekrásna. Samci nie vždy vyzerajú tak čisto, najmä ak ležia mŕtvo ako brvná, neschopní akéhokoľvek pohybu, a na tvári krv. Niekedy priam na nich vidno, ako po takom jedle rozmýšľajú, či vôbec otočiť hlavu a popiť vody.

Obyčajne sú ale tigre zvieratami, ktoré sa ľúbia kúpať. Dlho sa máčajú, aj keď na hladine pláva ľad. Kučer je najradšej ponorený až po uši, a vtedy mu skutočne vidno len tvár a chvost, ktorého vrch pláva na vode ako plaváčik. Niekedy sa ponára úplne. Aj štvormesačné mláďatá sa radi kúpu a hrajú sa so svojimi odrazmi vo vode. A to aj vtedy, keď mrzne.

Zima je pre amurského tigra príjemnejšia ako leto, aj mláďatá celkom dobre znášajú mráz a radi sa hrajú v snehu. Hlboký sneh ale našim tigrom prekáža v chodení, a tak kladú nohy do obrovských stôp jednu do druhej.

Naše tigre zatiaľ dosiahli 22 mesiacov. Ešte majú detský výraz tváre a sú trochu svetlejšie, ale rozmermi už prevyšujú matku. S matkou ostávajú dva roky. Teraz sa postupne tigre osamostatňujú a mladé tigre začínajú svoju vlastnú cestu. Po niekoľkých mesiacoch sa samica opäť rozmnožuje a objavuje sa nové pokolenie tigrov. Rozmnožovanie prebieha v prítomnosti prvých mláďat. Stretnutia otca so synmi nebolo, aj keď mláďatá sa pokúšali páriť s matkou, za čo boli kruto trestaní. Tieto prejavy sú zrejme ve ľmi dôležité, aby sa zvieratá na vlastnej koži naučili, že súrodencov a blízkych príbuzných sa nemajú dotýkať. Takisto rodičia odháňali mladú dcéru, k čomu mali rovnaké dôvody. Tigre sú už schopné reálneho rozmnožovania, aj keď iba neproduktívneho. Takými sa stávajú až na tretí rok svojho života.

Samcov je viac ako samíc, a páry sa vyhľadávajú pomocou zvukových a čuchových procesov. Okrem toho naše tigre ukázali schopnosť žiť v rodine, čo je veľmi prekvapujúcim zistením.

Tiger nerobí ani jeden pohyb bez dôkladného hodnotenia situácie.

Len poľovníkom je potrebná krvilačnosť tigra, pretože tiger loví tie isté zvieratá ako oni. Niekedy tigra strieľajú, len aby odstránili konkurenta. Niekedy sa poľovník ani nepriblíži k zabitému zvieraťu, aby nezanechal svoje stopy. Obyčajne sa ale ranený tiger svojmu lovcovi pomstí. Vtedy sa mŕtvy poľovník stáva hrdinom, a tiger krvilačnou šelmou.

Naše mnohoročné pozorovania ukázali, že medzi zdravými sibírskymi tigrami nie sú ľudožrúti, len vážne ranený tiger môže napadnúť človeka. A kto môže v ussurijskej tajge raniť tigra, ak nie človek? Veď neraz sme naďabili na stretnutie tigra s medveďom, ale vždy sme našli len zbytky toho, čo bol kedysi medveď. Niekedy len lebka so šrámami, niekedy celá kostra s dolámanými stehnami, a tiger bez zranení.

Takto poľovníci preháňajú nielen stretnutia s tigrom, ale aj ich počty. To ale napokon robia aj niektorí vedci, aby potvrdili účinnosť svojich ochranárskych projektov. Takto sa môžete dočítať, že tigrov je od 150 do 450. Toľko ich však už dávno nebolo. Podľa našich odhadov, a v tom nám dávajú za pravdu aj ostatní najväčší odborníci, ich počet sa pohybuje okolo 180-220, čo je strašne málo, keď si uvedomíme, že reč ide o najkrajšom zvierati planéty.

O napadnutiach medveďom sa však píše oveľa zriedkavejšie, aj keď napadnutia sa skutočne stávajú, čo môžeme obaja potvrdiť na vlastnej koži. Medveď je ale užitočné zviera aj pre poľovníka, lebo ho možno zastreliť a zjesť. Vzniká tu uzavretý kruh, a ak sa aj naďalej budú opisovať zabitia raneného tigra ako hrdinské činy, budúcnosť šelmy je v ohrození. Veď pri dnešnej technike je každá poľovačka obyčajnou vraždou, ničím iným.

My pozorujeme tigrov a oni pozorujú nás. Je to ako hra, ktorú deti zbožňujú, ako hra, ktorej sa môžu dotknúť. A tiger je pre nás všetkých symbolom sily a radosti. Rovnako ako deti, ako deti, ktorým dovolíme skrášľovať a vytvárať našu modrú a radostnú planétu.

Veď pre deti je tiger viac ako zviera, a niekedy viac ako celý les, a keď sa náhodou odhalia biele tesáky starého samca, deti ani nedýchajú, aby sa ten okamžik nerozplynul, ako mnoho, mnoho druhov zvierat na zemi. Takto to musia uvidieť aj ich vnuci a zachrániť tigrov, to znamená predovšetkým zachrániť jeho les a jeho potravu. Potrebujeme ale pomoc všetkých.


TYGR USSURIJSKÝ Panthera tigris altaica
Rozšíření: vých. Rusko, severových. Čína
délka: samec 2700-3300 mm, samice 2400 až 2500 mm
hmotnost: samec 180 až 380 kg, samice 100 až 200 kg
Biotop: mandžuský les, ussurijská tajga
Biologie: většinou žije samotářsky
Potrava: divoká prasata, vysoká zvěř, ptáci

Největší kočkovitá šelma, jejímž největším nepřítelem je člověk. Příčinou je především lov pro tradiční asijskou medicínu. Za kosti a kůži se platí až 10 000 dolarů. Současný stav tygrů v přírodě je asi 180-240 kusů. V péči člověka žije 553 exemplářů. Dobře se rozmnožují a pokus o návrat mláďat do volné přírody je jednou z náplní projektu AMBA.
powered by contentmap

You have no rights to post comments

 

 

Publikování nebo další šíření obsahu webu je bez písemného souhlasu redakce zakázáno. Společnost Czech Press Group, a.s. zaručuje všem čtenářům serveru ochranu jejich osobních údajů. Nesbíráme žádné osobní údaje, které nám čtenáři sami dobrovolně neposkytnou.

 

Publikované materiály na www.czech-press.cz (pokud není uvedeno jinak) jsou vlastní texty iKOKTEJL a texty redakcí a spolupracovníků magazínů KOKTEJL, OCEÁN, EVEREST, PSÍ SPORTY, KOČIČÍ PLANETA, V SEDLE, Koktejl SPECIAL a Koktejl EXTRA.

Czech Press Group