ikoktejl

Okysľovanie oceanov

   Okysľovanie oceánov

časovaná bomba pre nás všetkých

 

   Text RNDr. Andrea Novomeská 

Koralové útesy sú jedným z najrozmanitejších a súčasne najkomplexnejších ekosystémov Zeme. Sú domovom nespočetného množstva živých organizmov, rastlinných aj živočíšnych. Sú tiež neoceniteľným zdrojom ich potravy a pre mnohé krajiny sveta majú významnú úlohu v ekonomickom, kultúrnom a historickom meradle. Človek však už oddávna ovplyvňuje svojimi aktivitami „zdravotný stav“ koralových útesov, ktorý sa najmä v ostatných desaťročiach rapídne zhoršil. Jedným z následkov negatívnych krokov človeka voči životnému prostrediu je tzv. acidifikácia, teda okysľovanie vôd oceánov, ktoré významne ovplyvňuje koralové útesy aj ich obyvateľov.

  

   O čo ide?

Je nepochybné, že človek svojimi aktivitami dokáže významne meniť prirodzený stav ekosystémov. Jednou takouto neblahou činnosťou je spaľovanie fosílnych palív (ropa, uhlie, zemný plyn) za účelom získavania energií. Pri spaľovaní sa však generuje množstvo oxidu uhličitého (CO2), ktorý sa ako emisný plyn dostáva do atmosféry. Od začiatku priemyselnej revolúcie v roku 1850 množstvo antropogénneho (človekom vytvoreného) CO2 v atmosfére narástlo až o 38 %, a toto číslo každým rokom narastá. Zväčšovanie množstva oxidu uhličitého je sekundárne aj dôvodom otepľovania atmosféry a hydrosféry, pričom napr. priemerná teplota svetového oceánu stúpla od čias priemyselnej revolúcie o 0,74 °C, čo nie je pre koralové útesy zanedbateľná hodnota.

Oceán sa voči oxidu uhličitému správa ako obrovská špongia. Absorbuje približne jednu tretinu celkového množstva CO2 nachádzajúceho sa v atmosfére. Oxid uhličitý reaguje s vodou za vzniku kyseliny uhličitej (H2CO3). Zvyšovaním množstva CO2 v oceáne sa teda zvyšuje aj množstvo H2CO3, čo vedie k poklesu hodnoty pH morskej vody, teda jej ľahkému okysleniu. K znižovaniu hodnoty pH podobne prispieva aj vznik katiónu vodíka v zložitých chemických reakciách. Tento jav sa nazýva acidifikácia, teda okysľovanie vody (netýka sa však len oceánskych, ale aj kontinentálnych vôd). Od počiatkov priemyselnej revolúcie priemerná hodnota pH svetových oceánov poklesla z 8,2 na 8,1. Rozdiel týchto hodnôt nepôsobí z laického pohľadu nebezpečne, alarmujúca je však rýchlosť týchto zmien, ktoré sa udiali v poslednom období. V roku 2050 vedci predpokladajú zníženie pH svetového oceánu na hodnotu 7,9, v roku 2100 dokonca na 7,8.

  

   Dôsledky ­acidifikácie oceánov

Zvyšovaním množstva CO2 v atmosfére narastá aj jeho obsah vo vode. Prirodzená absorbcia CO2 oceánmi síce napomáha zmierňovať vplyv antropogénnych emisií na celkový stav klímy, má však aj mimoriadne negatívny vplyv najmä na mnohé morské organizmy. Okrem toho, že tak dochádza k znižovaniu hodnôt pH vody (tvorbou väčšieho množstva kyseliny uhličitej), znižuje sa aj dostupnosť uhličitanového iónu CO32-. Tento ión je nevyhnutný pre stavbu schránok a kostier mnohých organizmov, ktoré sú tvorené uhličitanom vápenatým (CaCO3). Ide o mnohé druhy mäkkýšov (Mollusca), kôrovcov (Crustacea), ostnatokožcov (Echinodermata) či dierkavcov (Foraminifera). Najvážnejší vplyv má ale acidifikácia na kolónie koralov, pričom u nich dochádza k výraznému spomaleniu rastu. Uhličitanové schránky koralov a iných organizmov sú krehkejšie a ľahšie sa rozpadajú (v procese tzv. redukovanej kalcifikácie), a preto sú menej odolné voči vplyvu vonkajších činiteľov, akými sú napríklad búrky s vlnami a mechanickým útokom na pevnosť koralov, erózia či živočíchy, ktoré sa nimi živia.

Ďalšie dôsledky acidifikácie zatiaľ nie sú celkom presvedčivo preukázané. Predpokladá sa však, že znižovanie hodnôt pH oceánskej vody môže mať vplyv na reprodukciu niektorých organizmov. Medzi patofyziologické zmeny možno zaradiť napríklad hyperkapniu, teda znižovanie pH telesných tekutín mnohých morských živočíchov, vyvolané zvýšeným množstvom oxidu uhličitého. Sekundárnym dopadom acidifikácie bude pravdepodobne aj pokles množstva oceánskych sedimentov, tvorených odumretými organizmami s uhličitanovými schránkami, prípadne rozpad už existujúcich uhličitanových sedimentov. Vplyv acidifikácie na planktón môže negatívne ovplyvniť celé potravné reťazce v oceánoch a tak postupne viesť k obrovským stratám nielen v rybárskom priemysle.

  

   Budúcnosť...

Vedci predpokladajú, že v prípade, ak by množstvo atmosférického CO2 narástlo ešte o približne 25 %, mnoho koralových útesov by viac nebolo schopných rásť. Výskumy z austrálskeho Veľkého bariérového útesu ukazujú, že za posledných 15 rokov tamojšie koraly znížili svoju rastovú schopnosť až o 15 %. Znižovanie hodnoty pH v posledných rokoch je až stonásobne výraznejšie v porovnaní s poznatkami, ktoré boli získané o morských ekosystémoch našej planéty spred ostatných 20 miliónov rokov. Ukazuje sa, že acidifikácia oceánskych vôd v minulosti už raz prebehla. Približne pred 55 miliónmi rokov, vplyvom intenzívnej vulkanickej činnosti Zeme, iného zloženia atmosféry aj iných pomerov medzi živými organizmami tých čias. Viedla k rovnakému výsledku, ktorý hrozí aj v súčasnosti – k masovému úhynu morských organizmov, ktoré si stavali schránky, čím sa nenapraviteľne narušil celkový potravný reťazec v oceánoch. Od tohto obdobia trvalo koralom milióny rokov, kým sa revitalizovali a opäť dosiahli dnešných rozmerov plošných aj objemových.

Na dobrom, životaschopnom stave koralových útesov závisia milióny ľudí na svete. Sú nepriamo zdrojom ich obživy, ochranou pred nebezpečnými prejavmi počasia či vlnami, ako aj zdrojom príjmov z  turistického ruchu, pre ktorý sú útesy nepochybne veľkým lákadlom. Zmeny acidobázickej rovnováhy oceánskych vodných más však prebiehajú v posledných desaťročiach veľmi rýchlo, pravdepodobne až príliš rýchlo na to, aby sa morské organizmy stihli týmto zmenám prispôsobiť. Koralové útesy tak nastavujú ľudstvu zrkadlo, v ktorom vidieť dymiace komíny elektrární či oblaky smogu z miliónov áut. Ešte je azda čas...

powered by contentmap

You have no rights to post comments

 

 

Publikování nebo další šíření obsahu webu je bez písemného souhlasu redakce zakázáno. Společnost Czech Press Group, a.s. zaručuje všem čtenářům serveru ochranu jejich osobních údajů. Nesbíráme žádné osobní údaje, které nám čtenáři sami dobrovolně neposkytnou.

 

Publikované materiály na www.czech-press.cz (pokud není uvedeno jinak) jsou vlastní texty iKOKTEJL a texty redakcí a spolupracovníků magazínů KOKTEJL, OCEÁN, EVEREST, PSÍ SPORTY, KOČIČÍ PLANETA, V SEDLE, Koktejl SPECIAL a Koktejl EXTRA.

Czech Press Group