ikoktejl

Ostrov snov

Ostrov snov

 

   Text a foto Marek Cibuľka

Malta – ostrov rytierov, malý, skalnatý, ale zato zaujímavý či už pod vodou alebo na suchu.

Len málo ostrovov sa môže pochváliť takou históriou, rôznorodosťou a krásou, ako cieľ našej cesty. Tým, že sa ostrov nachádza na strategickom mieste, bol oň záujem už v rímskej dobe a záujemcovia sa stále menili. Historické pamiatky z rôzneho obdobia tu sú na každom rohu. Podnebie je celoročne príjemné. Tak ako ľudia, aj ich prístup k životu a strava sú ovplyvnené Európou a Afrikou. Pobrežie ostrova je zväčša skalnaté, ale nájdu sa tu aj krásne piesočnaté pláže a ostrov si získava prívlastok „druhá“ Ibiza.

Už dávno som plánoval túto cestu a keď som minulý rok narazil na akciovú cenu letenky, neváhal som a nastúpil cestu k splneniu svojho starého sna. Nakoniec som ­nešiel sám a môj sen sa pozdával aj mojím kamarátom. Naším cieľom boli vraky potopené v okolí ostrova a jeho troch malých ostrovoch. Je ich tu neúrekom a zabralo by nám to dobre tri týždne odpotápať len tie, ktoré sú v limitoch rekreačného potápania. My sme mali necelý týždeň, a tak sme hľadali niečo v strede ostrova. Okrem množstva vrakov sa na ostrove nachádza veľa podmorských jaskýň a celkom slušne zastúpený podmorský život. Ostrov je taktiež najväčším vývozcov tuniakov v Európe.

Aby sme to nemali ďaleko k naším potápačským cieľom a tiež k nejakej tej zábave, voľba padla na rodinne dive centrum, Seashell Dive Cove, ktoré sa nachádza v malom meste na severozápade ostrova s názvom Mellieha. Apartmán sa nachádzal kúsok od dive centra a bolo v ňom dosť miesta pre nás siedmich statočných.

 

   Vraky Rozi a P29  

Na to, že je november, stoji na blízkom parkovisku veľa áut s potápačkou výbavou. Je tu dosť rušno. Začíname ponorom na vrakoch Rozi a P29. Obe lode sa nachádzajú na najzápadnejšom mieste ostrova, Marfa Point. Rozi, umelo potopený remorkér a P29, nemecká mínonoska potopená minulý rok. Voda ma fantastických 21 stupňov! Dno je podobné tomu v Chorvátsku, s tým rozdielom, že je tu všade veľa rýb. Remorkér, ktorý sedí v piesku od roku 1992, preto vyzerá ako zahalený plávajúcim závojom. Viditeľnosť je do 20 metrov, loď leží v hĺbke 36 metrov a je obrastená množstvom húb. Loď sama o sebe nie je moc veľká, ale zato je na nej veľa života.

Potápači sú zdrojom financií pre miestnu ekonomiku a je to všade vidno. Rebríky a schody vysekané do kameňa pre uľahčenie výstupu z vody sú samozrejmosťou, tak ako všade prítomné informačné tabule o smere a druhu potápania. Dávame si dlhšiu prestávku, nakoľko P29 leží v podobnej hĺbke a neradi by sme mali prvý deň polhodinové deko.

Mínonoska P29 je ako z katalógu. Množstvo otvorov zvádza k penetrácii a tak sa tlačím dnu. Preplávam strojovňou, ďalej ubikáciami posádky a končím na prove. Krásny vrak, detaily sú veľmi ľahko rozpoznateľné a sedimentu je ešte málo. Škoda, že na lodi neostali žiadne palubné zbrane. Vôkol nás je veľa rýb, farebných húb a  nebezpečných fire worms (Hermodice carunculata), sú to až 30 cm dlhé svetlé červy, ktoré majú stovky malých štetiniek. Ich dotyk je doslova ako oheň.

 

   Bristol Blenheim

Ďalší deň vyrážame do mesta Marsaskala. Máme v plane sa potopiť k anglickému bombardéru z druhej svetovej vojny – Bristol Blenheim. Cesta zodiakom trvá približne desať minút, po ceste stretávame veľa nákladných a rybárskych lodí, kotviacich v závetrí ostrova. Podľa brífingu očakávame slabý prúd na hladine a tak sa zanárame po dvojiciach. Viditeľnosť na hladine nie je najlepšia, ale ako klesáme, tak sa zlepšuje. Dno je samý piesok s miestami morskej trávy a kameňov. V roku 1941 lietadlo pristalo núdzovo na hladine, je k nemu uviazaný mooring, ktorý nám zľahčuje hľadanie. Samotný trup lietadla je dosť poškodený, chýba celý kokpit a chvost a samotné krídla už nahlodal čas. V najlepšom stave je pravý motor, vrátane vrtule. Stále sú rozpoznateľné časti motorov, podvozkové nohy ako aj nádrže pracovných tekutín. V krídle sa ukrýva morský úhor, je to „kus“, ale má strach. Taktiež som napočítal štyri ropušnice. Lietadlo leží na bruchu v hĺbke 41 metrov, okolie je nezaujímavé a odvšadiaľ počuť motory zakotvených námorných lodí, čo pre niekoho nemusí byt predstava pekného ponoru. Jedna vec ma na tomto ponore dosť zaujala. Už pri nastúpení do zodiaku som si všimol kus starého hliníkové plechu, ktorý ležal v člne. Až na dne som zistil, čo to bolo. Jeden s predchádzajúcich potápačov si ho chcel nechať ako suvenír, ale moc nepochodil. Náš sprievodca mu ho zobral a vrátil späť na lietadlo. Miestny si vážia svoje cennosti a históriu a snažia si ju zachovať pre budúce generácie. Je len škoda, že taký hrdí a čestní nie sme všetci.

 

   Lýbijský tanker

Na ďalší ponor sa znovu presúvame dodávkou cez celý ostrov, na miesto Wied iz-Zurrieq, kde leží jeden z najlepších vrakov Stredomoria. Čaká nás lýbijský tanker Um El Faroud, ktorého príbeh hovorí sám za seba. Tanker postavený v roku 1969 v anglickej lodenici Smith Dock Co. Ltd. v meste Middlesbrough slúžil v Stredozemnom mori dlhé roky. V noci 3. februára 1995, keď loď stála v suchom doku č. 3 prístavu vo Vallette, došlo na lodi k explózii plynov, ktorá zabila deviatich zamestnancov lodenice. Bol to veľký šok pre celú Maltu. Nasledujúci požiar zničil väčšinu lode a lodná inšpekcia mohla loď len odpísať do šrotu. V prístave stála ďalšieho tri a pol roka, až kým nepadlo rozhodnutie o potopení vraku pre účely rekreačného potápania.

Druhého septembra 1998 sa začína nový život pre loď, ktorá otriasla životom malého ostrova.

Pol hodinu po dvanástej, v čase obeda sa otvárajú špeciálne ventily umiestnené v podpalubí a Um El Faroud sa začína plniť vodou...

Loď leží len necelých 200 metrov od brehu, ale vďaka dnešným vlnám to môže byť dosť úmorné. V oblasti panujú premenlivé prúdy a tak za zhodujeme na tom, že budeme plávať radšej pod hladinou, pod vedením nášho miestneho inštruktora. Dnes to vyzerá, že po prvýkrát nebudeme pod vodou sami. Doteraz sme mali šťastie a všetky ponory sme absolvovali bez prítomnosti iných potápačov. Žiaľ dnes nie. Všade je veľa ľudí, niektorí nakladajú fľaše, druhí sú pripravení na ponor a iný už preberajú zážitky po ponore. Čaká nás ešte kus námahy, kým budeme na vraku. Musíme zísť po ceste čo najbližšie k moru, skočiť veľkým krokom do vody pod sebou a preplávať zátoku na hladine. Vlny si nás pohadzujú a tie väčšie nás pekne zalievajú. Zanárame sa, všade plno morskej trávy a rýb, hojdanie ustáva a my vyrážame vpred. Viditeľnosť je tak 15–20 metrov, neplávame dlho a už sa pred nami zjavuje obrys nadstavby.

Plávame odzadu lode smerom k prove. Nad nákladným priestorom nás víta húf barakúd, plávajúcich v krásnej špirále, cez ktorú presvitá slnko – to je začiatok!

Začíname penetráciu samotnej nadstavby v najspodnejšom mieste. Pomaly vplávame do chodieb, ktoré nás vedú do strojovne. V niektorých kútoch vraku je absolútna tma. Všade okolo nás sú stroje, na strope visí elektroinštalácia a je tu dosť sedimentu. Strojovňu opúšťame schodiskom a plávame úplne prázdnymi ubikáciami námorníkov až na mostík. Na mostíku sa nachádza plaketa na pamiatku nešťastia.

Nebyť toho, že používame nitrox, ponor by tu pre nás končil.

Ale nám stále ostáva čas na preskúmanie zbytku lode, steny posledného nákladného priestoru sú prepadnuté, ale prova je v dobrom stave. Žiaľ ani nitrox nie je nekonečný, vrak opúšťame a plávame spať k brehu. Cestou plávame okolo pomníka, na ktorom je stará potápačská helma, ale nepodarilo sa mi zistiť prečo a kto ju tam dal. Čím sme bližšie k brehu, tým je všade viacej rýb. Spoza kameňa vyplávala vzácna ryba s dlhými paprskami na chrbtovej plutve, veľkými ústami a čiernou bodkou na boku. Je nim Zeus faber alebo pilobrich ostnitý.

Plní zážitkov sa vraciame na suchú zem.

 

   Gozo

V chránenom dive wreck parku na ostrove Gozo  sú tri umelo potopené vraky trajektov Cominoland, Xlendi a Karwela.

Trajekt Xlendi bol potopený v roku 1999, ale po krátkom čase sa prevalil hore dnom a nadstavba sa prepadla do útrob lode. Je to škoda, nakoľko je z nich troch najdlhší, má 80 metrov. Cominoland a Karwela bolipotopené v roku 2006 a určite majú čo ponúknuť. Na streche Karwely leží Volkswagen Beetle. Penetrácia vám umožní nazrieť do väčšiny lodných zákutí. Cominoland je prestavaná mínonoska z druhej svetovej vojny a je najmenšia z lodí, s dĺžkou len 34,5 metra. Maximálna hĺbka sa pri všetkých troch vrakoch pohybuje do 43 metrov.

Užívame si posledné chvíle v maltských vodách. Počas cesty späť do Melliehy rozoberáme uplynulé ponory a už plánujeme návrat. Je tu stále čo objavovať a pre tých, čo im učarovali vraky, je toto pravé miesto. Všetko raz končí, náš krátky čas vypršal. Niekomu sa splnil sen a pre niekoho len začal.           

 

   Niečo málo o Malte:

Malta má slušné letecké spojenie s väčšinou európskych miest. My sme si zvolili spoločnosť Air Malta, služby a servis na palube sú vynikajúce. Pokým sa idete potápať na Maltu, máte výnimku a môžete si so sebou zobrať 15 kilogramov extra batožiny bez poplatku, čo je v dnešnej dobe výnimkou. K ostrovu Malta patria ešte dva menšie ostrovy, Gozo – ostrov pokoja, a najmenší a neobývaný Comino.

Centrom ostrova je hlavné mesto Valletta s veľkým prírodným prístavom schopným pojať lode najväčšieho výtlaku. Väčšina turisticky najvyhľadávanejších destinácií sa nachádza na severe ostrova. Od tohto roku sa na ostrove platí v euro, cenove relácie sú vo všeobecnosti väčšie ako u nás. Mimo sezóny sú ceny o polovinu menšie. Miestne jedlo je mix talianskej, africkej a miestnej kuchyne, pivári majú na výber od domáceho pivovaru po nespočetné množstvo anglických značiek. Na ostrove sa darí vinnej réve, odporúčam ochutnať. Môžete si vybrať hotely alebo samostatné apartmány. Náš apartmán stal 55 eur za štyri noci pre nás všetkých! Nič mu nechýbalo.

Balík šestich ponorov stál 140 eur, vrátane našej výbavy. Na väčšinu ponorov sa chodí autom, nakoľko sú vraky blízko brehu. Ak si vyberiete ponor k vraku na otvorenom mori, priplatíte si za loď. Taktiež si priplatíte za trajekt na ostrov Gozo. Pred potápaním je nutnosťou podpísať zdravotný záznam. Nitrox a trimix je samozrejmosťou. Najlepším obdobím na potápanie je jar a jeseň, je tu málo turistov, prijateľné ceny a pekné počasie.

You have no rights to post comments

 

 

Publikování nebo další šíření obsahu webu je bez písemného souhlasu redakce zakázáno. Společnost Czech Press Group, a.s. zaručuje všem čtenářům serveru ochranu jejich osobních údajů. Nesbíráme žádné osobní údaje, které nám čtenáři sami dobrovolně neposkytnou.

 

Publikované materiály na www.czech-press.cz (pokud není uvedeno jinak) jsou vlastní texty iKOKTEJL a texty redakcí a spolupracovníků magazínů KOKTEJL, OCEÁN, EVEREST, PSÍ SPORTY, KOČIČÍ PLANETA, V SEDLE, Koktejl SPECIAL a Koktejl EXTRA.

Czech Press Group