ikoktejl

Biologické invázie ako hrozba...

Biologické

  

   Text Andrea Novomeská,

   Foto archiv

 Biologické invázie sa najmä v posledných desaťročiach stali mimoriadne významnou hrozbou pre globálnu biodiverzitu. Predstavujú dokonca väčšie nebezpečenstvo ako znečistenie prostredia či nad­merná ťažba surovín. Postihujú takmer všetky typy ekosystémov a často vedú k ich degradácii. Ani vodné ekosystémy sa teda inváziám nevyhýbajú, invázne organizmy sa rýchlo šíria moriami aj sladkovodným prostredím. Čo predurčuje organizmy premnožovať sa a šíriť sa do nového prostredia? Ktoré druhy v poslednom čase najviac ohrozili vodu? Je možné zastaviť ich masívne šírenie, alebo sa môžeme len bezradne prizerať?

Šírenie organizmov do nových oblastí je v prírode odjakživa prirodzeným javom. V posledných desaťročiach však nastala prudká expanzia biologických invázií, pričom jej intenzita je výrazne závislá od stupňa ľudského vplyvu. Za invázne organizmy všeobecne považujeme tie, ktoré sa úspešne šíria mimo hranice svojho pôvodného výskytu a kolonizujú nové oblasti. Patrí sem rozmanité spektrum organizmov zahŕňajúce mikroorganizmy, rastliny aj živočíchy. Počet zdokumentovaných prípadov takýchto druhov sa v jednotlivých krajinách odhaduje na stovky až desaťtisíce, pričom to pravdepodobne predstavuje len malé percento z reálneho množstva invázií.

Invázne organizmy sa môžu šíriť do nových oblastí prirodzene, pričom vektory prenosu predstavujú napríklad vietor, prúdenie vody, silné búrky alebo dážď. Mnoho živočíchov sa dokáže samostatne aktívne šíriť vlastnou lokomóciou. Väčšina súčasných invázií však úzko súvisí s celkovou globalizáciou, spojenou s narastajúcim obchodom a  frekvenciou dopravy. Ide buď o úmyselné introdukcie, alebo časté úniky z rybochovných, akvaristických, záhradníckych či lesohospodárskych zariadení. Mnohé sú však spôsobené aj neúmyselným zavlečením organizmov prostredníctvom dopravných prostriedkov pri individuálnej alebo komerčnej preprave. Motorové vozidlá, lode aj lietadlá sú veľmi efektívnym vektorom prenosu mnohých druhov a umožňujú im prekračovať aj vzdialené geografické bariéry. Zahraničné zdroje uvádzajú, že činnosťou človeka sa do nových oblastí introdukovalo už približne pol milióna druhov organizmov.

 

   Predpoklady pre úspech invázie

Úspešnosť organizmu stať sa inváznym závisí od dvoch predpokladov − od špecifických vlastností organizmu a od stavu ekosystému v čase invázie. Medzi najdôležitejšie vlastnosti úspešných inváznych organizmov možno zahrnúť predovšetkým krátky reprodukčný cyklus, produkciu veľkého množstva potomstva (a teda schopnosť premnožiť sa), široký interval ekologickej tolerancie (schopnosť prežiť v rôznych, často až extrémnych podmienkach) a značná genetická a morfologická variabilita (schopnosť prispôsobovať a meniť genotyp aj tvar tela podľa požiadaviek daného prostredia). Úspešnosť alebo neúspešnosť invázie tiež výrazne ovplyvňuje stav ekosystému v čase príchodu nepôvodného organizmu. Najzraniteľnejšie ekosystémy sú charakteristické nízkou diverzitou, silným narušením prirodzeného stavu (prostredie degradované napríklad znečistením alebo iným zásahom človeka je na invázie mimoriadne náchylné), ale aj podobnými klimatickými podmienkami, aké sú v pôvodnom ekosystéme, z ktorého invader pochádza.

 

   Predvídanie biologických invázií a prevencia

V súčasnosti sa o negatívnych ekologických vplyvoch väčšiny inváznych organizmov vie len veľmi málo. Je nevyhnutné tomuto vážnemu environmentálnemu problému venovať podstatne viac pozornosti a dlhodobo monitorovať situáciu, vďaka čomu by bolo možné niektorým inváziám včas zabrániť. Identifikácia budúcich inváznych druhov a predvídanie ich vplyvu je objektom skúmania mnohých vedcov. Dvomi najčastejšími prístupmi štúdia invaderov sú identifikácia charakteristických vlastností úspešných inváznych druhov a identifikácia ekosystémov, ktoré sú na invázie náchylné. Mimoriadne dôležitá je aj eliminácia organizmov v počiatočných štádiách invázie, kedy je to najefektívnejšie a populácie ešte nie sú príliš premnožené. Bojovať proti inváznym organizmom sa však dá aj priamo. Vo vodných systémoch ide najmä o mechanický (napr. zber inváznych rias alebo hviezdic potápačmi) alebo biologický spôsob (nasadenie predátora, ktorý má udržať veľkosť populácie invázneho druhu na udržateľnej úrovni). Najprirodzenejšou prekážkou pred biologickými inváziami sú však silné a nenarušené ekosystémy. Ich udržiavanie preto predstavuje základ v prevencii pred šírením inváznych organizmov.

 

   Invázie rýb

Invázie rýb sa stali celosvetovo rozšíreným problémom. Podľa Database of Invasive Aquatic Species 10 najčastejšie introdukovaných vodných druhov organizmov na svete sú sladkovodné ryby, ktoré boli rozšírené do viac ako 50 krajín. Celkovo sa napríklad vo vodách európskych štátov vyskytuje najmenej 52 introdukovaných druhov rýb, pričom priemerne až 25 % európskej ichtyofauny tvoria nepôvodné druhy rýb. Aj napriek tomu, že ryby sú podstatnou zložkou hospodárstva mnohých krajín, preventívne opatrenia pre ne sú vypracované zatiaľ nedostatočne.

Medzi typické charakteristiky úspešných inváznych druhov rýb, ktoré im umožňujú rýchly prienik do nových ekosystémov, možno zaradiť najmä toleranciu k širokému rozpätiu environmentálnych podmienok, široké potravné spektrum, agresívne správanie, vysokú reprodukčnú kapacitu a stráženie ikier rodičmi (umožňuje prežívanie väčšiny potomstva).

Introdukcia nepôvodných druhov rýb vo vnútri aj medzi kontinentmi má veľmi dlhú históriu. K jej zintenzívneniu však došlo až v posledných desaťročiach, čo súvisí so zdokonalením lodnej dopravy a uvoľnením bariér obchodu. Hlavnými dôvodmi introdukcie boli vytváranie rozsiahlych rybích kultúr a akvakultúr, dekoratívne účely (záhradné jazierka a akváriá) a športové rybárstvo. Existuje mnoho spôsobov, ako sa invázne ryby dokážu šíriť do nových oblastí. Medzi ne patria prírodné vektory (napr. vietor, iné živočíchy), lodná doprava (transport vo vode balastných nádrží, v lodnom náklade, prípadne prichytené na trupe a iných častiach lodí), rybie násady, vypúšťanie akvarijných rýb, vypúšťanie živých návnad rybármi, výstavba riečnych kanálov a priehrad (umožňuje šírenie rýb do vyšších úsekov riek).

Biologické invázie sú v súčasnosti považované za druhú najväčšiu hrozbu biodiverzity, hneď po degradácii habitatov. Ide o najmenej reverzibilnú celosvetovú zmenu, ktorej následkom je ohrozenie biodiverzity a celkovej integrity ekosystémov, ako aj obrovské ekonomické a hospodárske straty (len v USA ide každoročne o stovky miliárd dolárov). Invázne živočíchy môžu spôsobiť zánik pôvodných druhov predovšetkým predáciou, konkurenciou či premenou ich prirodzených habitatov. Je preto nevyhnutné monitorovať organizmy, ktoré majú tendenciu premnožovať sa a prijímať efektívne opatrenia, aby bolo možné zabrániť ďalším inváziám a negatívnym dôsledkom, ktoré sú s nimi spojené. 

 

CAULERPA TAXIFOLIA (lazucha tisolistá)

Zelená riasa (Chlorophyta), rad Bryopsidales, čeľaď Caulerpaceae

Pôvodná oblasť výskytu: pásmo tropických morí (Karibské a Červené more, Indopacifická oblasť)

Oblasti invázie: Stredozemné more, pobrežie Austrálie a Kalifornie

Zaujímavosti: Lazucha tisolistá vytvára rozsiahle koberce nárastov na dne, dokáže rásť na akomkoľvek substráte. Stáva sa významným konkurentom iných rastlinných, ale aj živočíšnych druhov. Do Stredozemného mora sa pravdepodobne nešťastnou náhodou dostala v roku 1984 z akvárií Oceánografického múzea v Monaku. V priebehu pár rokov sa rozšírila takmer do všetkých oblastí Mediteránu a pokryla plochy dna s rozlohou niekoľkých tisícok hektárov. Predstavuje obrovskú hrozbu najmä pre populáciu pôvodného druhu morskej „trávy“ Posidonia oceanica, ktorú na mnohých miestach už úplne nahradila. Hrozbu však predstavujú najmä toxíny (metabolity terpénov, napr. toxín kaulerpín pomenovaný podľa tohto druhu riasy), ktoré lazucha produkuje. Sú nebezpečné najmä pre mäkkýše, ježovky a herbivorné druhy rýb. Týmto spôsobom môže dochádzať dokonca k ohrozeniu človeka – popísané sú najmä neurologické príznaky (amnézia, závrate, halucinácie) po konzumácii rýb druhu Sarpa salpa (očnatec obecný), ktorá sa živí touto inváznou riasou.

 

PTEROIS VOLITANS (perutýn ohnivý)

Rad Scorpaeniformes, čeľaď Scorpaenidae

Pôvodná oblasť výskytu: tropické pásmo indopacifickej oblasti

Oblasti invázie: východné pobrežie USA, Karibské more (hlavne Bahamy a Kuba)

Zaujímavosti: Prienik perutýna ohnivého do Atlantického oceánu bol mimoriadne zaujímavý. Spôsobil ho hurikán Andrew, ktorý v roku 1992 zničil na Floride súkromné akváriá chovateľa týchto rýb a viacero kusov sa tak dostalo mora. Postupne sa množstvo inváznych jedincov rapídne zväčšovalo (za posledné dva roky sa uvádza nárast početnosti až o 50 %) a v súčasnosti je možné nájsť početné populácie v mnohých oblastiach Karibiku, ako aj pozdĺž východného pobrežia USA od Floridy až po New York. Ako významný predátor ohrozuje perutýn ohnivý mnoho druhov rýb, ktoré sa v týchto oblastiach vyskytujú prirodzene. Pre ľudí predstavuje perutýn hrozbu v  podobe jedových žliaz umiestnených na báze plutiev. Jedovatý sekrét je v prípade ohrozenia vylučovaný cez vztýčené ostne chrbtovej, análnej a prsných plutiev. Celosvetovo sa uvádza približne 40 000–50 000 prípadov intoxikácie ľudí perutýnmi.

 

LATES NILOTICUS (ostriež nílský)

Rad Perciformes, čeľaď Latidae

Pôvodná oblasť výskytu: viaceré africké krajiny (Senegal, Niger, Súdán), jazerá Čad, Volta, Turkana, povodie rieky Níl

Oblasti invázie: Viktoriino jazero, jazero Nasser, Kyoga, Nabugabo

Zaujímavosti: Ostriež nílský je sladkovodný druh ryby, vďaka svojim rozmerom (môže dosahovať dĺžku až 2 m a hmotnosť do 200 kg) mimoriadne významný pre rybárstvo. Bol introdukovaný do viacerých afrických jazier, pričom najkontroverznejšie bolo rozšírenie do Viktóriinho jazera v roku 1954. Silnou predáciou a potravnou konkurenciou spôsobil vyhynutie približne 200 endemických druhov rýb. Išlo hlavne o vzácne druhy cichlíd, ktoré sa vyskytovali len v tomto jazere. Obrovské množstvá úlovkov viedli k založeniu viacerých rybárskych koncernov s obrovskými ziskami. Veľký ekologický problém ale spôsobilo spracovanie nalovených rýb. Keďže mäso ostrieža obsahuje množstvo tuku, je potrebné ryby údiť. Zvýšená spotreba dreva tak ešte viac zaťažila tento región, ktorý už aj tak veľmi trpí odlesňovaním a pôdnou eróziou. S introdukciou ostrieža nílského do Viktóriinho jazera je však spojený aj ilegálny import zbraní a munície (pod zámienkou transportu nalovených rýb). Zaujímavý pohľad na problematiku introdukcie ostrieža nílského do Viktóriinho jazera poskytuje film Darwin´s Nightmare.

 

DREISSENA POLYMORPHA (slávička mnohotvárná)

Mlž (trieda Bivalvia), nadrad Heterodonta, čeľaď Dreissenidae

Pôvodná oblasť výskytu: jazerá juhovýchodného Ruska, Čierne a Kaspické more

Oblasti invázie: Severná Amerika (hlavne oblasť Great Lakes), mnoho európskych krajín

Zaujímavosti: Slávička mnohotvará patrí medzi živočíchy s najväčšou reprodukčnou schopnosťou. Samica dokáže vyprodukovať až milión vajíčok ročne. To predpokladá, že tento druh má obrovské množstvo potomstva a teda schopnosť značne sa premnožovať a šíriť sa do nových oblastí. Do Severnej Ameriky sa slávička dostala vo vode balastných nádrží transoceánskych nákladných lodí, prípadne prichytená na ich rôzne vonkajšie zariadenia. V Európe sa šíri hlavne systémom riečnych kanálov. Na „domáce“ druhy pôsobí hlavne ako potravný konkurent. Človeku zas spôsobuje značné materiálne škody – vytvára obrovské niekoľkovrstvové nárasty (v počte až do 700 000 jedincov/m2) na prístavných mólach, pilieroch, zariadeniach vodných elektrární a lodiach. Znefunkčňuje vrtule člnov, spôsobuje poruchy mechanických zariadení, koróziu a narušenie štruktúry betónu, navigačné boje sa často potopia pod váhou obrovského množstva týchto mlžov. Len v USA spôsobujú slávičky každoročne škodu približne vo výške 5 miliárd dolárov.

 

   Andrea Novomeská

Doktorantka na Katedre ekológie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. Špecializuje sa na hydrobiológiu a ichtyológiu, pričom hlavným objektom jej skúmania sú invázne druhy rýb na Slovensku a v Európe. Výsledky jej výskumov boli prezentované na viacerých domácich aj zahraničných konferenciách.

 

invázie ako hrozba pre vodné ekosystémy
powered by contentmap

You have no rights to post comments

 

 

Publikování nebo další šíření obsahu webu je bez písemného souhlasu redakce zakázáno. Společnost Czech Press Group, a.s. zaručuje všem čtenářům serveru ochranu jejich osobních údajů. Nesbíráme žádné osobní údaje, které nám čtenáři sami dobrovolně neposkytnou.

 

Publikované materiály na www.czech-press.cz (pokud není uvedeno jinak) jsou vlastní texty iKOKTEJL a texty redakcí a spolupracovníků magazínů KOKTEJL, OCEÁN, EVEREST, PSÍ SPORTY, KOČIČÍ PLANETA, V SEDLE, Koktejl SPECIAL a Koktejl EXTRA.

Czech Press Group