Pandorina skrinka
- Kategorie: Oceán 2009 - jaro
Pandorina skrinka
Pripravili
V najlepšom havanskom hoteli „Nacional de Cuba“ je rušno. Čašníci vo frakoch s podnosmi naloženými lahodnými chladivými koktailmi sa s gráciou preplietajú medzi hosťami a turistami, ktorí sa prišli pokochať jednou z mála zachovalých „hrdostí“ Havany. Obrovský hotel s farebnými freskami a mramorovými schodmi je otočený k nádhernej záhrade, kde v tieni paliem s výhľadom na morský záliv posedávajú dámy a páni v bielom plátennom oblečení, kožených mokasínach a štýlových klobúkoch.
Hotel Nacional je ako oáza bohatstva, priťahujúca všetkých, no hlavne miestnych Kubáncov, pre ktorých bol ešte prednedávnom vstup do akéhokoľvek hotela zakázaný. Potom, ako sa Fidel Castro stiahol z veľkej politiky a moc prevzal jeho brat Raúl, prišla Kuba k „veľkým zmenám“. Kubánci teraz môžu legálne vstúpiť do hotela a vlastniť mobil. Avšak tieto „veľké zmeny“ sú pre obyčajného Kubánca bezvýznamné, lebo mobil alebo nápoj v hotelovom bare si tu môže dovoliť málokto.
Havana
Havana je mesto paradoxov. Z jednej strany spiace mesto, kde sa od 50. rokov zastavil čas, no z druhej strany kypiace životom a mestským ruchom. Je to mesto prekrásnych schátralých budov a nezmyselných mrakodrápov, starých amerických automobilov a smradľavých ruských „žigulíkov“, veľkolepých cintorínov a zanedbaných štvrtí pre obyvateľstvo. Je to mesto smogu, muziky, karnevalu, pestrej zmesi obyvateľov, mesto rumu, cigár a potulných umelcov. Len v samotnom srdci starej Havany, ktorá je za pomoci medzinárodných organizácií zrekonštruovaná a kde sa nachádzajú tie najdrahšie butiky a reštaurácie, je ticho. Iba sem-tam počuť strunu smutnej gitary a odbíjanie veľkých hodín na starom námestí, kde pri vyrezávaných dubových dverách kláštora každý deň posedáva starý Kubánec s obrovskou cigarou v ústach, pripravený za jedno peso pózovať fotografom.
Cesta na juh
Náš autobus uháňal trojprúdovou diaľnicou na juh. Po okrajoch cesty sme míňali transparenty „Kuba − ostrov slobody“, „Bránime socializmus“, „Vlasť alebo smrť“, míňali sme vozíky poháňané koňmi, veľké skupiny stopujúcich Kubáncov, nelegálnych predavačov potravín, postavajúcich pri ceste a predbiehali kamióny, prerobené na autobusy nadoraz narvanými cestujúcimi. Trojprúdovka bola takmer prázdna, len niekedy sme museli brzdiť kvôli zatúlanému koňovi v protismere alebo kŕdľu veľkých vtákov mrchožrútov, pochutnávajúcich si na mršine na ceste. Okolo nás plynuli nekonečné priestory s červenou úrodnou pôdou a skrotenou džungľou. Avšak pôda sa tu obrába málo, lebo súkromné podnikanie tu nie je povolené a kolektívne poľnohospodárstvo nefunguje.
Parta
Cesta cez pol Kuby trvala päť hodín a k večeru sme sa dostali do mestečka Jucaro, odkiaľ vyrážajú potápačské lode do prekrásnych kráľovniných záhrad – Jardines de
Posádka malej potápačskej lode nás netrpezlivo čakala na mole. Loď vydrhnutá, posteľné prádlo naškrobené, hostina pripravená. Srdečne nás všetkých vítali, no hlavne Andreu a Fera Novomeských, ktorí boli na tejto lodi už po druhýkrát a spolu s posádkou sa veľmi dobre poznali. Ešte počas hostiny sme vyplávali na šíre more smerom ku koralovému súostroviu Los Jardines de
Mladá vedkyňa
Okolo lodi krúžia žraloky hodvábne a ostrými chrbtovými plutvami rozrezávajú pokojnú hladinu mora. Sprevádzali nás celý ponor, spolu s nami prečkali dekompresné zastávky a spolu sme vystúpili na hladinu. Čim menej potápačov bolo vo vode, tým sa viac k lodi približovali a o to rýchlejšie sa posledný fotograf ponáhľal z vody. Teraz križujú okolo v očakávaní potravy. Mladá vedkyňa Andrea Novomeská hodí do mora na lane kus ryby, na ktorú okamžite z morskej vody vyskočí otvorená zubatá papuľa. Žralok sa zvíja v snahe rybu odtrhnúť, až prehryzne lano a chce ujsť. Ale „chyba lávky“! Andrea drzo chytí utekajúceho žraloka za chvost a ten v tu chvíľu absolútne znehybnie. Mladá odvážlivkyňa vytiahne ohúreného macka z vody a drží ho nad palubou v celej jeho dĺžke a kráse za chvost! Neveriacky sa dívame na toto bláznivé predstavenie a až večer nám Andrea prezradí svoj trik.
Keď mladá biologička chytila žraloka za horný lalok chvostovej plutvy, podráždila mu tým koncové nervy miechy, ktorá vedie celou chrbticou až k chvostovej plutve. Jej dotyk spôsobil stav tonickej imobility žraloka mechanizmom miechového šoku. Podobný trik nám predviedol aj divemaster Gualberto Morales, ktorý chytil žraloka hlboko pod vodou a vozil ho chvíľu za sebou absolútne bezbranného a nečinného. Trvalo to len chvíľu, potom žralok odplával ako by nič, pravdepodobne mal „totálne okno“.
Niekoľko dní sme sa bavili zo „silky“ − žralokmi hodvábnymi. Už sme si zvykli, že nás vždy očakávali pri lodi a aj na to, že nás sprevádzali počas celých ponorov, držiac sa v bezpečnej vzdialenosti. Všetko sa zmenilo, keď sme sa presunuli na inú lokalitu, kde sa vyskytuje žralok karibský útesový.
Žraločie rodeo
„Ruky držte pri tele, dajte si rukavice, držte sa v skupine nad návnadou a pripravte sa na veľmi blízky kontakt“ – upozorňoval Gualberto potápačov pred ponorom.
Ešte som na hladine a už pod nami krúži kŕdeľ veľkých šedých „torpéd“, Gualberto chytí do ruky tašku s rybami a rýchlo sa zanorí sprevádzaný celou skupinou nedočkavých žralokov. Keď sa priblížime k rífu, je tam hotové rodeo. Na hostinu priplávalo okolo 30 veľkých a malých „útesakov“, krúžia okolo tašky a tie najväčšie odnášajú v otvorených papuliach kusy ryby. Sú úplne poplašené a sú všade, nad hlavou, podo mnou, za mojím buddym, ktorý sa snaží všetko nafotiť. Nikto tu nerieši žiadny prúd, všetci potápači a všetky žraloky sú ako v ošiali. Fotografi fotia rovno pri návnade, uprostred rodea plávajú potápači, my visíme rovno na výjazde a už sa len dívame na obrovské telá, ako žraloky jeden za druhým plávajú nad našimi hlavami. Je to neskutočné, divoké, praveké, len my sme ako neohrabané „trdlá“, ovešaní fľaškami a fotokamerami sa pletieme živlu do cesty.
Za chvíľu je po rybe, ale rozvášnené žraloky pokračujú v krúžení, sú všade medzi nami a my sa podvedome držíme v skupine a pomaly plávame preč. Len fotograf Martin zostal na rífe a neohrozene fotí, nevšímajúc si, ako celá svorka žralokov krúži okolo neho. Keď to zbadá, zľakne sa, začne mávať foťákom, ale Gualberto mu naznačí, aby zachoval pokoj a priplával k skupine. Žraloky Martina nasledovali až k nám. A potom znenazdania zmizli a znovu sa objavili pod loďou, keď sme vystupovali z vody. No... nie je to veľmi príjemný pocit! Našťastie „útesáky“ sa z lode nekŕmia. Sú veľmi silné a veľké a mohli by vyskočiť na našu malú palubu (to by boli fofry!) a k tomu ešte miestni nechcú učiť žraloky na potravu z lode, aby neútočili pri výstupe.
Viktor a jutía
Každé ráno nás s kajuty vytiahla „el olor a pan por la maňana“, nádherná vôňa čerstvo upečeného chleba. Už od skorého rána malý počerný kuchár Viktor v miniatúrnej lodnej kuchynke vyčaroval ďalší kulinársky skvost. Na ráno čerstvé koláče, vajíčka, ovocie, na obed pečené ryby v rôznych omáčkach a večer langusty, krevety a mušle! Hotový paradis pre milovníkov „frutti di mare“. More okolo je bohaté a každý deň sa posádka ozbrojená harpúnami vydáva na lov čerstvých rýb. My sme medzi tým skúmali malé okolité ostrovčeky. Kto sa dostal na breh prvý, mohol nazbierať ružové lastúry a zanechať prvé stopy na piesku. Ostrovy, zarastené hustými mangrovníkmi sú obývané krotkými leguánmi a veselými jutíami − chlpatými zvieratami niečo medzi veľkým škrečkom a vydrou. Jutía bola veľmi zvedavá a prítulná. Vyrútila sa rozradostená z húštin mangrovníka v očakávaní šťavnatých dobrôt − ananásu, melónu a pomarančov. Za ňou sa na hostinu opatrne priplazili leguány a posadili sa do kruhu. Jeden mi vliezol takmer do objektívu, nevšimla som si totiž, že ležím na kúsku šťavnatého pomaranča.
V kríkoch mangrovníkov žijú aj krokodíly, ale stretnutie s nimi sme veľmi nevyhľadávali.
„Útesáky“ alebo karibský útesový žralok
Každý ďalší ponor bol spojený s kŕmením žralokov. Naše city sa otupili a zvykli sme si na besniacu smečku veľkých aj malých žralokov, ktoré sa nám nakoniec vždy vyhli. Zvykli sme si, že na záver sme sa v rozvírenom piesku takmer nevideli a nevedeli sme, kto sa odkiaľ vyrúti. Počas jedného večerného ponoru, keď viditeľnosť padla takmer na nulu a my sme nedovideli ani na svojich buddy, žraloky zmizli. Len tak zo sekundy na sekundu a zostal po nich len veľký vír, no žralok žiadny. Intuitívne sme sa dali všetci dohromady a Gualberto začal okato počítať skupinu. Jeden nám chýbal! Moja fantázia sa rozbehla na plné obrátky. Vo svojej hlave som jasne videla, ako žraloky unášajú Mira, otca malého chlapčeka a manžela sympatickej ženy, ktorí cestovali po Kube spolu s ním. Cítila som „zlovestné tiene“ v hmle, videla som, ako sa celé okolie sťahuje na jednu veľkú hostinu, a zároveň som vedela, že nemôžeme nijako pomôcť. O chvíľu zmizol Gualberto a my sme zahájili výstup. Začala som uvažovať, čo povieme jeho žene. Čo tak: „Máme dve správy, jednu dobrú a druhú zlú.“ Tou dobrou by bolo, že znovu môže mať nového chlapa ... Ale rozuzlenie bolo rýchle. Keď sme sa vynorili z hlbín, na palube nás vítal živý a zdravý Miro, ktorému sa kvôli ušiam nepodarilo zanoriť.
¨
Pandorina skrinka.
Večer na palube pri zapadajúcom slnku, kubánskych cigarách a rume sa rozprúdila debata:
Všimli ste si, že vždy priplávali medzi nás a snažili sa nás rozdeliť? Typické chovanie dravca, odtrhnúť korisť od skupiny!
V tom ošiali si nás mohli pokojne pomýliť s návnadou a potom by sa pridal aj zvyšok skupiny!
Myslím si, že by tam bola istá šanca. Podľa ich zaužívaného chovania si vždy chytia korisť a utekajú do bezpečia, kde ju môžu v pokoji zjesť. Potom už len netreba stratiť sebaovládanie a zaútočiť.
Mne pripadali tieto zvieratá také krásne a vôbec som necítil žiadne ohrozenie!
Keby žraloky napadli jedného z nás, ostatní by mu asi nemohli pomôcť.
Ako vás, kamaráti moji, poznám, tak by ste sa o to iste pokúsili!
Čo povieme ostatným? Tak ako to je? Bezpečné alebo nie? Nič sa nám nestalo, strach sme necítili.
Myslím, že sme pootvorili Pandorinu skrinku a nie je v našich silách to posúdiť. Ale raz to niekomu nevyjde!Dúfam, že nie dnes a nie nám!
A na to sa napijeme!
Slnko už dávno zapadlo, žraloky začali nočný lov a na palube malej lode, kotviacej v hustých mangrovníkoch uprostred Karibského mora, do neskorej noci dymili silné kubánske cigary...
Lokality s výskytom karibských útesových žralokov:
CABEZA DE
CUEVA DEL PULPO (17–18 m) – zaujímavé miesto na kŕmenie karibských útesových žralokov, koralové záhrady, množstvo farebných koralových rýb, niekedy zhoršená viditeľnosť
TUNEL AZUL (47–52 m) – prechod úzkym tunelom v hĺbke 36–46 m, kde nás opäť vítajú všadeprítomné žraloky. Vystupujeme po vonkajšej strane tunela a v hĺbke cca 25 m miestní divemastri predvádzajú kŕmenie žralokov. Veľmi zaujímavá lokalita pre tých, ktorým nevadí ponor do hĺbky 50 m o siedmej hodine ráno :-)
CORAL NEGRO 1 (26–30 m) a CORAL NEGRO 2 (27–32 m) – vhodné miesta na kŕmenie žralokov, inak pomerne nezaujímavé lokality
MAR CINCO (22 m) – veľmi príjemná lokalita s piesočným dnom a okrúhlymi skalnými útvarmi a prevismi, malá populácia karibských útesových žralokov, korytnačky, množstvo kanicov, čierny koral
VICENTE (32 m) – okrem žralokov možnosť stretnúť korytnačky, niekedy tu býva mierny prúd
CABEZA DE RAYA (19 m) – miestne žraloky sa javili agresívnejšie ako na iných lokalitách. Okrem žralokov aj veľké raje zahrabané v piesku a žralok vouskatý
BOCA DE PIEDRA (25 m) – vhodná lokalita pre kŕmenie a pozorovanie karibských útesových žralokov
Lokality s výskytom žralokov hodvábnych:
PIPIN (hĺbka 23–32 m) – okrem žralokov hodvábnych je tu možné stretnúť korytnačky, raje a veľké kanice
LOS FARALLONES (23–32 m) – koralové záhrady, skalné štrbiny, niekedy mierny prúd
AVALON (37 m) – množstvo veľkých kanicov, kaňony na dne
MONTANA RUSA (31–37 m) – koralové záhradky, zaujímavé skalné útvary, veľa kanicov
Lokality bez výskytu žralokov (ale nemenej zaujímavé):
PATRICIA (23 m) – veľmi pekná lokalita, možnosť stretnúť barakudy, langusty a veľké murény
ANCLITAS (17 m) – zaujímavé koralové záhradky, v ktorých sa schováva miestna obyvateľka korytnačka a obrovská barakuda
LOS SABALOS (19 m) – koralové záhradky, pomerne nezaujímavá lokalita
Jardines de
Súostrovie Jardines de
Jediná možnosť pobytu na Jardines de
v kráľovninej záhrade