ikoktejl

Afrika
Tag: Afrika Nalezeno 2 výsledků.
Tag: Afrika Řazení

Ráj tisíce ostrovů

 

Ráj tisíce ostrovů

 

   Text Pavel Šenk

   Foto Aleš Kocourek

 Maledivy jsou pro většinu suchozemců synonymem mořského ráje s tisíci ostrůvků porostlými palmami a až kýčovitě bílými písčitými plážemi na břehu azurově modrých lagun. Realita je sice ještě krásnější než představy, ale jen málo lidí si uvědomuje, že už v blízké budoucnosti se kvůli naší konzumní společnosti tento ráj nejspíš stane minulostí a jeho většina bude vymazána z map.

Pro potápěče to zas nebude taková tragédie, poněvadž jen přibude víc reefů a ubude turistů, nicméně pro místní obyvatele to musí být noční můra, která se neodvratitelně blíží…

Číst dál...

KOKOSOM do nosa

Kokosom do nosa a iné príhody zo Seychel

 

   Text Inna Václavová

   Foto autorka a Jiři Liška

 

„Prihraj!“ zakričím kamarátovi a ten neváha ani chvíľu, prihrá mi veľký kokosový orech, ktorý mi vykĺzne z mokrých rúk a pristane rovno na mojom nose. V očiach sa mi zahmlí a zaslzí, ponorím na chvíľu hlavu do teplej morskej vody, stále držiac v rukách orech, a keď sa vynorím, tak sa mi okolie očí a nosa začne pomaly sfarbovať do fialova.

Tak dopadne vodné pólo s kokosovým orechom, milí priatelia. Kokosom rovno do nosa!

A takto už od začiatku vyzerá moja nečakaná dovolenka na Seychely, kam som bola pozvaná pod pod­mienkou, že sa nebude konať žiadna akcia, len váľanie na pláži, popíjanie exotických drinkov a dobré papanie.

Avšak už v prvý deň mi na prsty  nohy spadla potápačská fľaša, potom ma poštípal do ruky nejaký hmyz a na chrbte popálil ohnivý koral, neskôr ten klzký kokos a dnes mám narazenú hlavu od jedinej rotujúcej vlny na pláži, ktorá sa z nenazdania vy­rútila z mora a vyhodila ma na breh. Nechcem sa priznať priateľom, že som neposeda, že sa musím furt hýbať a stále niečo skúšať.

Chcela by som, aby ma sem títo dobrí ľudia znova pozvali, snažím sa „sekať dobrotu“, no napriek tomu a napriek mojim všetkým zraneniam stále vymýšľam rôzne tajné úskoky, aby som si trochu užila. Pod rúš­kom prehliadky ostrova zmapujem všetky možné dive centrá, a keďže hostitelia nevstávajú skôr ako o desiatej dopoludnia, tak každé ráno odchádzam na dlhú prechádzku po pobreží. Jóga a tak... a k tomu malý ranný ponorek!

   Elizabeth a nebezpečná detonácia

„Keď som sem prišla, mala som len dvadsať, zamilovala som sa na prvý pohľad do tejto krásnej zeme a do jedného ebenového freedivera, s ktorým sme sa spolu potápali a objavovali neporušené zátišia seychelského  podmorského sveta. Vieš, oni černosi sú ako čierne žiarovky napájané slnkom, rytmom a pozitívnou energiou. Osvietil ma, strhol ma so sebou a ja som zanechala ponuré Holandsko, spálila všetky mosty a začala úplné nový život.

Som tu už dvadsať rokov, mám svoje dive centrum, čiernobiele dieťa a mojím svetom je more. Fotografujem a hľadám nové miesta na potápanie. Je tu stále čo objavovať, more je plné prekvapení. Mám tu aj miesta, ktoré poznám len ja, kde môžem splynúť s morom a jeho obyvateľmi a nerušene zaznamenávať tichý podmorský život fotoobjektivom.“

Elizabeth sedí na špičke idúcej lode, dlhé, slnkom vyblednuté vlasy jej vejú vo vetre, zasnený pohľad smeruje do diaľky a pomaly mi rozpráva svoj životný príbeh.

„Mám svoj vrak „Aldebaran“, ktorý leží v hĺbke 40 metrov. Bola to stará opotrebovaná loď, ktorú mala v úmysle lodná spoločnosť niekde potopiť. Ujala som sa ho a dostala som ho od spoločnosti na starosť. Dlho som vymýšľala, kde a ako ho potopiť. Nevedela som, aké je to komplikované, musela som najať pyrotechnikov a nakoniec sa z toho stala regulárna vojenská operácia. A navyše som veľmi túžila natočiť ho, ako sa potápa do hĺbky. Napokon som takmer prišla o život a vrak sa po výbuchu a následnom ponorení skotúľal až do hĺbky 40 metrov, čo nie je zrovna najlepšia hĺbka pre rekreačných potápačov. Teraz sledujem a zaznamenávam, ako sa na vraku usádza život. Po roku je takmer celý obras­tený koralom. Je to môj vrak, taký môj podmorský domov a niekedy tam ­beriem aj svojich klientov z dive centra.“

Loď spomalila, Elizabeth sa rozhliadla a podľa len jej známych orientačných bodov ukázala, kde treba hodiť kotvu. Mladá seychelská posádka sa pod jemným, no prísnym dohľadom svojej šéfky s vervou pustila do práce.

„Väčšina Seychelanov na počudovanie nevie plávať. Ani si nevie predstaviť, aká krása sa skrýva pod vodou. Tu mám novú generáciu, naučila som ich divingu, sú to všetko inštruktori a moji pomocníci. A to dievča,“ Elizabeth ukázala na mladú vnadnú černošku, ktorá sa snažila vsunúť do malého neoprénu „je úplnou novátorkou, je jednou z mála tých, čo sa rozhodli stať inštruktorom. Úlohy sú tu tradične rozdelené: chlapi robia chlapskú prácu a ženy ženskú.“

Dievča sa snažilo svoje bujné poprsie vtesnať do úzkeho neoprénu a starému nemeckému potápačovi išli vypadnúť oči z jamôk z tohto zjavenia, ktoré neskôr k nemu prikvitlo a požia­dalo ho zapnúť jej neoprén.

Elizabeth sa láskavo usmiala, pozorujúc túto scénku, rýchlo sa obliekla, zobrala foťák a už čakala vo vode na zvyšok posádky.

Vrak starej oceľovej lode, na ktorý sme sa ponorili, bol presvietený lúčmi ranného slnka. Ostré hrany zarástli koralmi a vytvorili úkryt pre rozmanité živočíchy bežné pre tropické moria. Okolo lode sa ako žiarivá gloriola držal kŕdeľ strieborných moraňov a niekedy sme sa cez neho preplavovali ako cez živý tunel. V útrobách lode sa ubytovali zubaté mureny a nehybné ropušnice a hlboko pod loďou sa umiestnila malá nenápadná chobotnička, majstrovsky splynutá s vrakom ako jeho súčasť. Elizabeth sa držala hore, fotografovala makroobjektívom a jedným očkom kontrolovala prácu svojich mladých inštruktorov. Vznášanie okolo vraku v presvietenom priestore má neobyčajné čaro. Voda akoby zmizne, podvodný priestor vďaka vraku získa perspektívu a zrazu som mala pocit, že nie som pod vodou, ale vo vzduchu. Vznášala som sa, cez okná lode prelietavala z miesta na miesto, do tmavých útrob a na jasné svetlo. Áno, to lietanie, tá sloboda, to je na potápaní to najkrajšie...

Po ponorení sme na chvíľu vystúpili na malý neobývaný ostrov. Decká rozložili oheň a upiekli niekoľko rýb s banánmi a neskôr, keď sme sa najedli a nakŕmili tri malé mačky, ktoré nevedno ako sa ocitli na neobývanom ostrove a nevedno ako tu prežívajú, sme sa labužnícky ponorili do teplých vôd Indického oceánu, pozoru­júc roztančenú mládež na brehu.

„Nikdy sa ti nechcelo vrátiť naspäť? Domov?“

„Nie, toto je môj domov.“

   Piráti s tvárami!

 V televízii hlásia horúce seychelské správy. Somálskí piráti stále častejšie prepadávajú odľahlé atoly Aldabra a Cosmoledo, nachádzajúce sa okolo 1000 km od hlavných ostrovov. Naposledy uniesli potápačskú loď „Indian Ocean Explorer“, na ktorej sme pred rokom krúžili okolo Aldabry. Posádka je v somálskom zajatí a únoscovia žiadajú za každého člena neúnosné výkupné. Seychelská vláda požiadala o pomoc indické a francúzske námorníctvo, ktoré v rámci vojenských manévrov stráži oceánsky priestor okolo súostrovia.

Na obrazovke v malej obývačke s napätím sledujeme vojenskú operáciu – zajatie pirátskej lode. V malom prístave hlavného mesta Victoria sa zišli takmer všetci obyvatelia ostrova Mahé. Všetci chcú vidieť pirátov na vlastné oči. V prístave stoja tri veľké vojenské lode s plným bojovým arzenálom na palube. Z útrob lode v konvoji po zuby ozbrojených vojakov vychádzajú šiesti chlapi, vyzerajú skôr ako rybári než piráti. Majú strhané tváre, v ktorých však žiari nesmierna zvedavosť, ale i hrdosť. To je otázka: sú to vôbec piráti alebo len zatúlaní rybári? V televízii sledujeme rozhovor s kapitánmi všetkých troch lodí, s vojakmi, čo ich zazreli, s tými, čo ich vytiahli, so všetkými funkcionármi vo vláde. Televízny špeciál na 2 hodiny o úspešnej akcii proti pirátom!

Na druhý deň som sa vybrala za Mr. St. Angem – ministrom turistiky na Seychelach. Ostrovy sú malé, zoznámili sme sa v jednom plážovom bare, z neho sa vykľul minister a zo mňa novinár.

Teplota v kancelárii Mr. St. Angea bola tesne nad bodom mrazu. Z rozpálenej ulice som sa zrazu ocitla v ľadovom kráľovstve, kde pobehovali úhľadné černošky oblečené v teplých pančuchách a elegantných oblekoch. Vo veľkej sále, s dominujúcim obrazom prezidenta republiky na stene, ma privítal Mr. St. Ange obklopený troma rozkošnými sekretárkami, ktoré s poznámkovými blokmi čakali na akýkoľvek povel.

   „Hneď k pirátom. Máte pripravený plán na ochranu ostrovov proti pirátom?“

„Máme dohody s indickým a francúzskym námorníctvom, pomáha nám aj španielska vojenská loď. Francúzske lietadlo denne monitoruje oceánsky priestor a posiela správy pre námorné lode. Boj s pirátstvom je veľmi ťažký, keďže ide o malé rybárske člny takmer nezachytiteľné radarom. Zatiaľ prepadávajú vonkajšie ostrovy ako Aldabra a Cosmoledo, lebo sú najbližšie k pevnine. Kvôli silnému somálskemu prúdu, ktorý nás delí od Afriky, je tu momentálne relatívny pokoj, no od októbra, keď prúd zoslabne, budeme znova riešiť pirátstvo.“

   „Čo si myslite vôbec o pirátstve, ako sa máme k tomuto fenoménu stavať a brániť?“

„Pirátstvo je jedno z najstarších remesiel, samozrejme nie je to úplne najstaršie!“ Mr. St. Ange sa veľavravne pozrie na tri sekretárky, ktoré sa okamžite začervenajú.

„Za starých čias sa pirátstvo trestalo šibenicou, preto si myslím, že ani teraz by to nemalo byť inak. Musia sa toho báť, potom to nebudú robiť. Avšak ťažko sa pirátstvo dokazuje, väčšinou, keď chytíme loď podozrivú z pirátstva, tak už nemajú zbrane, v predstihu ich vyhodia do vody. Riešiť sa to dá len vtedy, keď jasne zaútočia.“

   „Ste za legalizáciu zbraní na lodiach?“

„Ťažká otázka, z jednej strany v dobe ozbrojeného pirátstva mať zbrane na lodiach je nevyhnutné, na druhej sa to dá ľahko využívať. Legalizácia zbraní môže rozpútať otvorenú vojnu na mori.“

   „V európskych médiách humanitní novinári polemizujú, či sa máme či nemáme snažiť pochopiť ich jednanie. Sú z krajín, kde panuje hlad a bieda a nič iné im údajne nezostáva.“

„Ale majú kus krásneho pobrežia!

Ja vám uvediem jeden príklad, možno trochu hrubý, no o to jasnejší. Vláme sa chlap do vášho domu a znásilní ženu. Budeme ho chápať? Že je hladný, a že rok už ženu nemal?!“

   „Aký má dopad posledná ekonomická kríza na ostrovy?“

„Áno, kríza na naše ostrovy mala mimoriadny dopad. Dlhodobým problémom bol neúmerne nadhodnotený kurz miestnej meny rupii. Takmer 90  % tovaru dovážame zo zahraničia, ostrov žije len z turistiky a vývozu rýb. Počas poslednej krízy sa schodok verejných financií neúnosne prehĺbil, a tak sa ceny za suroviny zvýšili o 100  %. Svojím spôsobom nás ekonomika usporiadala a prinútila sa pozrieť na veci reálne. So zvýšením cien sa veľa ľudí dostalo do krízovej situácie a zvýšila sa kriminalita. Avšak v porovnaní s inými africkými krajinami na Seychelach bola kriminalita vždy minimálna. Máme rôzne programy na pomoc oslabeným rodinám a hlavne programy pre dospievajúcu mládež. Rozširovať turistický ruch ale nechceme. Ostrovy nemajú kapacitu na masový turizmus, skôr sú zaujímavé svojím útulným prostredím, kde sa dá nájsť nie jedno zátišie. Navyše majú veľmi krehký ekosystém, ktorý sa výstavbou značne naruší, preto sa ceny pre turistov musia nevyhnutne zvýšiť. Je to jediná možnosť, ako zachovať výnimočnosť ostrovov.“

Srdečne sme sa rozlúčili s pánom ministrom a jeho „čiernymi gazelami“, a ja som sa konečne dostala na teplú ulicu, na slnko a čerstvý vzduch, naplnený sladkou vôňou orchideí a štebotavej džungle. Večer v televíznych správach hlásili o ďalších pirátoch chytených na šírom mori. Piráti s tvárami!

Nie, v našej modernej spoločnosti nie je možné postaviť týchto ľudí na šibenicu. Musíme si byť istí, že sú vinní a musia dostať druhú šancu, a je to tak správne!

   Adoptujte si žraloka

Od júna (červen) do augusta (srpen) a od novembra (listopad) do januára (únor) krúžia okolo Seychel kŕdle veľrybích žralokov a na nebi ich sprevádza juhoafrický pilot na ultraľah­kom rogale. Pozorne ich sleduje a cez vysielačku posiela súradnice dive centrám, ktoré sú členmi monitoringového programu seychelského inštitútu na výskum žralokov. (V roku 2006 pilot malého rogala každú hodinu zaznamenával 7 veľrybích žralokov krúžiacich okolo hlavného ostrova Mahé). Dive centrá potom vypravujú lode s amatérskymi potápačmi – fotografmi, ktorí netrpezlivo čakajú niekoľko dní na tento okamih. Keď sa dostanú do vody, vo vytržení plávajú vedľa nádherného pelagického obra a fotia o dušu. Neskôr sa všetky fotky spracujú a použijú na identifikáciu a štúdium veľrybieho žraloka. Vďaka týmto výletom sa zbierajú peniaze na prevádzku pilota, monitoring a výskum. Túto frekvenciu majú naladenú jednak rybári a jednak voľní potápači a dive centrá, ktoré s programom nemajú nič spoločné. Keď sa v okolí ostrovov objaví veľrybí žralok a pilot ho ohlási do vysielačky, spôsobí tým ohromný rozruch. Telefonická sieť sa na chvíľu preťaží, všetci volajú – kamarátom, majiteľom lodí, potápačom, hotelovým hosťom a v momente sa na mori ocitne takmer celá seychelská súkromná flotila.

Vidieť nádherného morského tvora je nesmierny zážitok. Majestátne pomaly pláva svojou cestou v sprievode malých čističov, nevšímajúc si rozruch okolo. Hlavne sa mu nepostaviť do cesty a radšej sa vyhýbať chvostovej plutve.

„Veľrybie žraloky sa dožívajú 70 až 100 rokov. Pohlavne dospejú až v tridsatich rokoch, preto je ich populácia veľmi malá a rybolovom sa môže úplné zničiť. Snažíme sa sledovať ich migráciu. Značkujeme jednotlivcov, ktorých objaví náš pilot. Podľa našich výskumov neexistuje žiadna pravidelnosť, veľrybie žraloky sú tam, kde je najviac potravy – planktónu. Navyše na ich migráciu majú vplyv teplota, prúdy a vietor. Vymysleli sme program, ktorý úzko spolupracuje s verejnosťou. Potápači môžu podporiť náš projekt už len tým, že sa s nami idú pozrieť a zašnorchlovať si s veľrybami. Môžete si veľrybu aj na rok adoptovať, stoji to len 50 USD, ktoré idú samozrejme na výskum a ochranu. Zo základne vám potom budeme posielať súradnice, kde sa práve váš žralok nachádza,“ rozpráva David Rowat, prezident organizácie MCSS (Marina Conservation Society Seychelles). „Samozrejme, okrem ochrany a monitoringu veľrybieho žraloka máme snahu ochrániť celý veľmi zraniteľný seychelský ekosystém. Máme tu dva národné parky, sedem morských rezervácií a niekoľko chránených území. Celkom chránené plochy zaberajú 46 % rozlohy štátu a 45 km2 oceánu. Snažíme sa udržať v rovnováhe rozvoj turistického ruchu a ochranu prírody, ktorá na ostrovy priťahuje turistov a tým aj peniaze. Stavať tu fabriky a vyrábať potraviny nemá zmysel, naším jediným bohatstvom je príroda, a tak sa ju snažíme zachovať.“

   Kiež by som...

Z plánovaného týždňa sa stal mesiac. Nezabudnuteľný mesiac života medzi Seychelanmi, s ktorými som zapadla do bežného, nie turistického života. Nechcelo sa mi odtiaľ odísť, rozmýšľala som, že by som tu mohla zostať... Vyrábať svoje džemy a predávať ich v krásnom butiku, kde sa starým tradičným spôsobom vyrábajú pestré batikové šatky s unikátnymi vzormi. Alebo by som tu mohla písať...

A každé ráno by som sa prebúdzala s lúčmi vychádzajucého slnka, navštevovala malú ropušnicu na skale a pavúka na trhu, aj malú chobotnicu, čo sa po jednej búrke ubytovala v rifoch pri pláži. Svoj dom by som ozdobovala pozbieranými kvietkami bielych a červených orchideí a malými lastúrami a mušľami, čo more každé ráno s prílivom vynesie na breh a večer si znova vezme naspäť. A namiesto mačky by mi po dome behala malá zelená jašterička s ohromnými zelenými očiskami a veľkými prísavkami na nohách. A večer čo večer by sme sa spolu s prívetivými Seychelanmi ponárali do teplých láskavých vĺn Indického oceánu a čakali na posledný lúč slnka, posledný „green flash“, ktorý na chvíľu ožiari zelenú džungľu, zlaté skaly a večerné mraky a zmizne v záplave magickej fialovej za horizont...      

 

   Seychely ležia okolo 1600 km od východoafrického pobrežia. Skladajú sa zo 115 ostrovov, z ktorých vnútorné, hlavne ostrovy Mahé, Praslin a La Digue sú žulové, a vzdialené Aldabra, Cosmoledo, Amiranty a Alphonse sú koralové atoly. Žulové ostrovy nie sú vulkanického pôvodu ako južnejšie ostrovy Réunion a Mauricius, zrejme ide o vyvýšeniny rozľahlej Maskarenskej plošiny, ktorá sa pred 65 miliónmi rokov odtrhla od Afriky.

 

   Búrlivá politická scéna ostrovov sa môže hravo vyrovnať tej našej. Nechýbajú tu figúrky ako James Mancham – poet a playboy, ktorý rozpredal ostrovy svetovým miliardárom a urobil zo Seychel „ihrisko zbohatlíkov“. Alebo socialista France-Albert René, ktorý naopak hlásal idey socializmu a dostal krajinu pod vplyv bývalého Sovietskeho zväzu. Najkurióznejšia historka sa stala v roku 1981, keď sa pokúšala banda žoldnierov, vedená bývalým „vojenským psom z Konga“, Mikem Hoarem, ovládnuť ostrovy, avšak prevrat sa nepodaril. Predstierajúc, že sú ragbyový tím z južnej Afriky, pristali na letisku v Mahé, ale horlivý colník v batožine objavil zbrane a spustil poplach. Celá akcia sa skončila prestrelkou na letisku a následným únosom lietadla indických aeroliniek. Päť žoldnierov bolo zajatých a odsúdených na trest smrti, avšak neskôr ich vypovedali z krajiny.

 

 

Publikování nebo další šíření obsahu webu je bez písemného souhlasu redakce zakázáno. Společnost Czech Press Group, a.s. zaručuje všem čtenářům serveru ochranu jejich osobních údajů. Nesbíráme žádné osobní údaje, které nám čtenáři sami dobrovolně neposkytnou.

 

Publikované materiály na www.czech-press.cz (pokud není uvedeno jinak) jsou vlastní texty iKOKTEJL a texty redakcí a spolupracovníků magazínů KOKTEJL, OCEÁN, EVEREST, PSÍ SPORTY, KOČIČÍ PLANETA, V SEDLE, Koktejl SPECIAL a Koktejl EXTRA.

Czech Press Group